Séria blogov o tom, prečo je dôležité poznať svoj osobný potenciál, vlastné talenty, schopnosti, vedieť, k akým činnostiam máme emočný vzťah. Som presvedčená o tom, že cez sebapoznanie si budujeme sebadôveru a nachádzame cestu k vlastnému sebavyjadreniu. A to je podľa mňa kľúč k šťastnému životu...
Existujú svedectvá, výpovede ľudí na sklonku svojho života, ktorí pri jeho bilancovaní vyjadrili ľútosť, že ho nežili viac podľa seba. Že svoj aktívny život prežili v práci, ktorá ich len málo napĺňala. (Len si to predstavte - možno 40 rokov minimálne 8 hodín denne na mieste, kde vás to v lepšom prípade nebaví, v tom horšom ubíja). Že ich skutočné...
- Nespravila si posledný opravák?!? A teraz čo?
- Mami, prečo dospelí chodia neradi do práce? - Myslím si, že preto, lebo ich nebaví... - A prečo potom majú takú prácu, ktorá ich nebaví? Prečo si nenájdu takú, ktorá ich baví? - Ja vlastne neviem... Zrejme si myslia, že by ich neuživila. - Taká práca neexistuje? Ktorá nás aj baví a aj uživí? - Existuje! - Ja...
Pamätám si to ako dnes. Mala som tesne pred osemnástkou. Štvrtáčka - gympláčka. Maturitné predmety vybrané - okrem povinnej slovenčiny a cudzieho jazyka som sa chystala na maturitu z dejepisu a náuky o spoločnosti. Tieto predmety ma bavili. Akurát som vôbec netušila, čo s nimi potom... Potom, keď... No dobre, maturitu určite spravím, hlúpa nie som....