Som Lenka, Lena.

Žena. Povolaním psychologička, manželka, matka, priateľka, dcéra, sestra...

Každá rola mi sprostredkúva neopakovateľné vzťahy a skúsenosti. Tieto vzťahy, skúsenosti sú dokonalým zdrojom sebapoznania. V nich si utváram obraz o sebe, cez ne sa dozvedám tie najhlbšie poznatky, pravdy. Tie tu chcem zdieľať s presvedčením, že môžu byť pre vás osožné. Že môžu inšpirovať, pomôcť vidieť, pochopiť, precítiť, dozvedieť sa, aj naučiť.

Materstvom k sebe

Môj proces sebapoznania asi najviac spustila rola matky. V nej som prežívala a prežívam najväčšie emócie. Celú škálu emócií, v najrôznejšej intenzite. Od najhlbšej lásky cez nefalšovanú hrdosť, existenčné strachy až po ozajstnú zúrivosť i nenávisť. Všetky tie emócie majú svoj dôvod, pôvod, dokonca i príbeh. O tých tu budem veľa písať. Lebo ma priviedli k sebe. A k vzťahu, ktorý by mal byť najdôležitejším vzťahom vôbec. K vzťahu k sebe samej.

Chyby, pády, zlyhania

Nie som neomylná a nemám patent na výchovu bez zlyhaní a s garanciou úspechu. Práve naopak, urobila som veľa chýb. Zlyhala tisíckrát. A stále sa mi to deje. No mám otvorenú myseľ a presvedčenie, že nikdy, naozaj nikdy to nemáme vzdať. Že ak niečo nefunguje, je to cenný poznatok a tiež podnet k tomu skúsiť to inak. Že chyby a pády sú zdrojmi. Niečo nás naučia. Čo naučili mňa, vám budem prinášať v mojich príspevkoch. 

Psychologička mamou

Náhoda či osud ma priviedli k štúdiu psychológie. Tá sa okamžite stala mojou vášňou. Moja profesia je každodennou a neoddeliteľnou súčasťou môjho života. Milujem odhaľovať a skúšať rozumieť motívom, dôvodom, pohnútkam ľudského vnímania, prežívania a správania.

Vďaka túžbe vedieť a rozumieť stále viac veľa čítam, počúvam, učím sa, komunikujem s ľuďmi. Nesmierne rada pomáham rodičom, no nielen im, pochopiť ich životný príbeh. 

Vďaka svojej práci, no najmä vďaka materstvu som si uvedomila, ako veľa máme my rodičia v rukách. Ako veľmi na nás záleží. A aké podstatné je nezabudnúť aj na ostatné svoje role. 

V r. 2020 som začala ako blogerka spolupracovať s projektom www.skolarodicovstva.sk a www.akosamatlepsie.sk 

Môj príbeh

...začal už dávno. Môj príbeh je moja cesta.

Je to cesta mojím životom. Sled udalostí, míľnikov, rozhodnutí. Je to tiež cesta do môjho vnútorného sveta. Do sveta, v ktorom všetky tie udalosti, míľniky a rozhodnutia nadobúdajú rôzny význam. Odjakživa túžim veciam rozumieť. Preto som veľmi prirodzene prešla k potrebe sebapoznania. A tento proces, túto cestu si nesmierne užívam.

Chcieť byť dobrou mamou nestačí...

Začalo to narodením mojej prvej dcérky Ely. Uvedomovala som si dôležitosť detstva a krehkosť tejto bytôstky. Túžila som byť jej dobrou mamou. No nie vždy sa mi to darilo. Milión krát som zlyhala. Nerozumela som, ako je možné, že chcieť byť dobrou mamou vôbec nestačí. Teda aspoň mne to nestačilo. Potrebovala som pochopiť a spoznať samu seba. Porozumieť svojim emóciám, náladám, správaniu. Svojim zlyhaniam.

Do rúk mi prišli prvé veľmi hodnotné knihy o výchove, rodičovstve. Stretla som niekoľko výnimočných ľudí, ktorí ma nadchli a inšpirovali a celkom nenásilne ukázali, že všetko môže byť aj inak. A ja som postupne pochopila, že chcieť byť dobrou mamou znamená začať od seba. Čím viac som bola v tomto procese, tým väčší zmysel mi to všetko dávalo.

Po troch rokoch som sa vrátila do práce. Všetky moje vlastné skúsenosti a poznanie sa mi pri práci s rodičmi a deťmi stále potvrdzovali. No príležitostí môcť sprostredkovať toto poznanie iným bolo veľmi málo.

Moje osobné puzzle

Po viac ako troch rokoch v práci sme čakali druhé dieťatko. Našu Lujzu. Život mi "doprial" už druhé, skutočne náročné tehotenstvo. No bol to čas na hlboké premýšľanie. Na nekonečné vnútorné otázky a nenachádzanie odpovedí. Narodením Lujzy sa však tento proces sebapoznávania urýchlil.

Bolo to, ako keď skladáte puzzle a máte z tisícky dielikov poskladaných možno dvadsať kúskov. Zrazu dieliky pribúdajú a zapadajú po desiatkach a vám sa ten vznikajúci obraz nesmierne páči. Je veľmi zmysluplný, je vaším dielom. Ten proces skladania je úžasný sám o sebe. A v istom momente pochopíte, že neskladáte tisíckusové puzzle. Pri každej ďalšej časti obrázka si totiž uvedomíte, že obrázok presahuje oveľa ďalej, než ste pôvodne mysleli. A to je fascinujúce, nikdy a nikde nekončiace, sebapresahujúce poznanie. To je ten moment, kedy vám už nejde o celý poskladaný obrázok, ale tešíte sa, aké ďalšie časti sa vám odkryjú.

To je moja súčasná kapitola v príbehu. Je to zároveň aj bod cesty, kedy sa potrebujem deliť o svoje poznanie s inými ľuďmi. Cítim, že veľmi túžim pomôcť ľuďom pochopiť ich životný príbeh, ich životné puzzle. Pomôcť vložiť jednotlivé kúsky na to správne miesto, kde časť celku zmysluplne dotvoria.

Verím, že moje príbehy, blogy, skúsenosti, všetok tento obsah, Vám môže byť inšpiráciou.