O násobilke veľmi osobne

Ono je to miestami fakt ťažké...Aj pre ňu, aj pre mňa. 

Ona je presvedčená, že je blbá na matiku. Ja som nešťastná z toho, že si to o sebe myslí a rozmýšľam, kde k tomuto názoru o sebe prišla. Je jasné, že deti sa v škole navzájom porovnávajú. A tak si uvedomí, že pri bleskovkách či pri ústnom skúšaní násobilky nechrlí výsledky tak, ako ostatné deti. 

Povedala som jej, že sa násobilku nemá učiť naspamäť. Že budeme počítať príklady na násobenie každý deň, až si ich nakoniec zapamätá. Vysvetlila som jej, ako sa jej v mozgu vytvoria cestičky medzi neurónmi a opakovaním bude tá cestička čoraz lepšie "vychodená". Že už onedlho z nej vypadne výsledok bez toho, aby ho prácne v hlave počítala. 

No aj tak plače, že bude mať z bleskovky zlú známku. A tak jej poviem, že mne to nevadí. Že zlá známka z bleskovky bude znamenať len to, že tie cesty ešte treba lepšie vychodiť. Že tá známka nehovorí nič o tom, aká je. Že je blbá na matiku alebo že je zlá žiačka. Hovorí len o tom, že "ešte nie"... Ešte to nie je dostatočne pružné, rýchle, pohotové. Ale bude! Ja si na to trpezlivo počkám a budem s ňou trpezlivo trénovať. 

Lebo naozaj si nemyslím, že matika má byť o memorovaní. Pretože potom sa stane, že deti majú vynásobiť 6x12, sú zdesené a protestujú, že násobky dvanástky sa predsa ešte neučili... (!!!!) 

Tento názor je silne osobný, a neviem, či je správny. Je v poriadku, ak je ten váš iný. No budem ešte tak trúfalá a poviem, že aj takto nejako učíme deti nemyslieť...