Nechajte deti nudiť sa!
- Mami, ja sa nudííím!
Je pre mnohých rodičov nevítaná veta. Neviem, ako vo vás, no vo mne zvykla vyvolávať pocity hnevu a v hlave mi neraz šiel monológ ´Jaj, tak ty sa nudíš! Škoda, že ja nie! Mám toho toľko a ty mi ideš ešte predávať svoje trable s nudou!´ A tak som veľakrát nervózne odsekla:
- No tak niečo vymysli!
Pozrela som sa na tú znudenú tvár, zvesené plecia, ako sa vlečie kuchyňou a vypočula si sťažnosti na to, ako nevie vymyslieť nič. To vo mne dokázalo vyvolať toľko pocitov zlosti, až som ich intenzite nerozumela. A tak som si ich jeden po druhom zvedomila. Výsledok bol takýto:
- cítila som sa ako zlá matka, ktorá nevie zabaviť svoje dieťa
- cítila som sa zodpovedná za to, ako trávi moje dieťa voľný čas
- cítila som, že zlyhávam, pretože nie som schopná svoje dieťa zmysluplne podporiť v tom, aby skúšalo využívať svoj objavený i neobjavený potenciál
- cítila som sa nepochopená v tom, koľko toho mám ja
- cítila som nespravodlivosť, že pri tom všetkom, čo mám stihnúť, mám ešte aj vymýšľať program a mať ďalšiu - animátorskú funkciu
- cítila som ľútosť, že sa nudí - viem, že to nie je práve príjemný pocit, vyvoláva značnú nespokojnosť
- cítila som túžbu byť lepšou matkou, vedieť ju nasmerovať, pochopiť, podporiť
- cítila som pochybnosti, či robím dosť
Áno, toto všetko som cítila v jednom okamihu a premýšľala, ako s tým naložím. Vykašľať sa na svoje povinnosti a zabaviť ju? Vymyslieť, čo má robiť? Odseknúť nech ma neotravuje? Porozmýšľať o nejakom ďalšom krúžku? Navrhnúť jej, nech si zapne telku? Nič z toho sa mi nepozdávalo. Čo tak skúsiť niečo iné?
Poňať nudu ako príležitosť.
Pretože taká nuda je vlastne veľmi užitočná vec. Umožňuje mozgu na chvíľu vypnúť. Len tak si blúdiť mysľou a predstavivosťou. Hovieť si v neorganizovanom bytí bez podávania výkonov, plnenia predstáv iných, úloh, zadaní. Nemusieť venovať pozornosť ničomu, len sebe. Och, pre mňa mimoriadne lákavá predstava. Pre deti asi opäť nuda, chápem. No keď jej naše deti vystavíme, s miernym povzbudením:
- som si istá, že ty niečo vymyslíš!
- porozhliadaj sa po izbe a len sa nechaj zlákať tým, na čo budeš mať chuť a rob to!
- z nudy vyšli vždy tie najfantastickejšie nápady!
sa z nudy stane spojenec, vstupná brána do kreatívnej časti mozgu, kde sa o slovo prihlási predstavivosť, zvedavosť, a my máme možnosť konečne počúvať to, čo nám šepká naše vnútro, že chce robiť, na čo má chuť.
A zrazu, čuduj sa svete, sa v dome ozýva ticho. Sústredené ticho. Viem to. Cítim to. Po chvíli prichádza s niečím - zakaždým s niečím iným - so slovami - Pozri mami, čo som vymyslela! A ja pozerám a žasnem. Nad tým, ako si poradila s nudou. Kam jej dovolila ísť. Čo v nej dokázala nájsť a ako ju pretavila do niečoho... A ako vždy, s fantastickým presahom - získa skúsenosť, že si vie poradiť, dokáže samostatne myslieť, nie je odkázaná na to, aby ju zabával niekto iný, rozvíja svoje tvorivé myslenie, poskytuje mozgu potrebné vypnutie, objavuje, čo všetko ju ešte baví, rozvíja sa, ... Prosím vás, nechajte deti, nech sa nudia!
Zmena vnímania dokáže robiť zázraky. Aj urobiť z nudy vítanú spoločníčku, ktorú netreba zabíjať, zajedať, prečumieť do displejov či ju predepkovať pocitom absolútneho mrhania časom.
A tak, keď sa mi dnes posťažuje, že sa nudí, poviem jej - Skvelé! Som zvedavá, ako si s tým poradíš tento krát! :)