Mama a psychologička o školskej zrelosti

11.04.2021

Je čas zápisov do základných škôl, čas posudzovania pripravenosti detí na zvládanie nárokov prvého ročníka. Školskú zrelosť posudzujú centrá pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie, často na podnet materskej školy. Ak aj vaše dieťa bolo zo strany škôlky odporúčané na posúdenie jeho pripravenosti na školu, tento článok vám bude možno užitočný.

Viem si predstaviť ten pocit, keď škôlka označí práve to vaše dieťa, aby ste s ním navštívili psychológa. Vzbudzuje pocit, že niečo je zle, niekde sme my rodičia zrejme zlyhali a je nám z toho úzko. No skúsme sa na to pozrieť z iného uhla pohľadu - učitelia v MŠ sú v drvivej väčšine skúsení a snažia sa aj takouto cestou nám a nášmu dieťatku pomôcť. Pomôcť predísť rôznym ťažkostiam, ktoré sa v škole môžu objaviť. A možno máme opačný pocit - že niekde spravila chybu práve škôlka, ktorá nejakú oblasť u nášho dieťaťa dostatočne nerozvíjala. K tomu sa mi žiada napísať, že každé dieťatko je vysoko individuálna bytosť a pripravenosť na školu je aj biologicky podmienená - to znamená podmienená zrením centrálneho nervového systému. A s tým stimulácia v triede, kde je ďalších 15-20 detí, veľa neurobí. Preto je dobré snažiť sa pozrieť na to čo najobjektívnejšie. Aj prostredníctvom psychologického vyšetrenia.

Najlepšie si svoje deti poznáme my rodičia. Teda, malo by to tak byť. Mali by sme vedieť, či naše deti radi kreslia, ako sa dokážu sústrediť, ako sa vyrovnávajú s neúspechom. Mali by sme vedieť, do akej miery sú samostatné, ako zvládajú zmeny. Aj ako laici dokážeme zhodnotiť úroveň ich reči, výslovnosti, či majú základné matematické predstavy, aká je úroveň ich jemnej a hrubej motoriky. Všetky tieto oblasti svedčia pre tú ktorú zrelosť - psychomotorickú, grafomotorickú, pracovnú, rozumovú, emocionálnu a sociálnu. Všetky významne ovplyvňujú pripravenosť dieťaťa na školu. A na všetky tieto oblasti sa v rámci posudzovania školskej pripravenosti odborníci rodičov pýtajú.

Veľmi cenným zdrojom informácií o dieťati sú informácie od pedagógov zo škôlky. Predsa len, deti v škôlkach trávia prevažnú časť dňa. Sú zapájané do vzdelávacej činnosti, kde učiteľ dokáže odsledovať sústredenosť dieťaťa, chápanie inštrukcií, zapájanie sa do výchovno-vzdelávacieho procesu, reagovanie na záťaž či samotné zvládanie rôznych úloh. Rovnako tak majú možnosť voľnej i riadenej hry, kde sa dá odpozorovať správanie dieťaťa - zvládanie konfliktov, nadväzovanie a udržiavanie rovesníckych vzťahov, vlastnosti ako prirodzené vodcovstvo alebo submisívnosť, odolnosť a mnohé iné dôležité informácie, ktoré my rodičia naozaj nemáme odkiaľ vedieť. Preto je vždy veľmi dôležitá komunikácia medzi rodičom a učiteľom. Ak učiteľ v nejakej oblasti vníma určité nedostatky, skúsme to vnímať ako dobrý dôvod sa tým zaoberať a tiež ako prejav toho, že učiteľom naše deti nie sú ľahostajné. Ak nám takéto informácie zo strany škôlky chýbajú, je vhodné sa na to celkom otvorene učiteľov opýtať. A počúvať, čo sa dozvieme - s otvorenou mysľou, bez postoja vnímať odpovede ako útok na nás či naše dieťa.

Samotné psychologické vyšetrenie je iba časťou celkového posúdenia školskej pripravenosti. Predpokladom objektívneho vyšetrenia je nadviazanie vzťahu s dieťatkom, aby sa cítilo v bezpečí. Druhou nemenej dôležitou podmienkou je samozrejme schopnosť interpretovať výsledky vyšetrenia v celkovom kontexte, ktorý je potrebné brať do úvahy. Závery takéhoto vyšetrenia môžu veľmi pomôcť v rozvoji rôznych nerovnomerností v jednotlivých oblastiach, podporiť vývin dieťatka žiadúcim smerom i pochopiť rodičom komplexnosť a zložitosť tejto problematiky. Závery takéhoto vyšetrenia majú vždy brať do úvahy ako informácie od rodičov, tak i od pedagógov zo škôlky. A majú pomôcť rodičom sa rozhodnúť. Či dieťatko nastúpi do 1. ročníka načas, alebo bude vhodný odklad povinnej školskej dochádzky o 1 rok. Lebo posledné slovo má rodič.

No my rodičia máme ešte eso v rukáve. Máme svoju intuíciu, svoj vnútorný pocit, ktorý nám niečo hovorí. Hovorí, že vieme, že práve to naše dieťatko to zvládne, hoc ešte v niektorých oblastiach nie je všetko úplne "tabuľkové". Alebo nám hovorí, že má ešte čas, že na niektoré veci skutočne potrebuje dozrieť a že by sme teraz od neho chceli priveľa. Alebo hovorí, že niečo možno zvládne, no pri niečom bude potrebovať z našej strany viac podpory, pomoci i pochopenia a pripravíme sa na to. To však chce úprimnosť k sebe samému. To chce odložiť svoje postoje a presvedčenia. O tom, že šesťročné deti nastupujú do školy, bez debaty. Že odklad školskej dochádzky môže znamenať, že nie som dobrý rodič a svojmu dieťaťu som sa dostatočne nevenovala. Že učiteľka, ktorá napísala o mojom dieťati nelichotivé hodnotenie, na ňom proste sedí... Máme odvahu na takúto úprimnosť? Dôverujeme svojim pocitom a vieme odložiť ego? Verím, že áno...