Máte právo nevypovedať...

Mne dnes táto veta prišla s jednou nezvládnutou situáciou, kedy som v silných emóciách toto právo nevypovedať nevyužila. A napáchala škody...

Právo nevypovedať je úžasná pomoc pre nás, rodičov. (Vlastne ho máme v akejkoľvek vypätej situácii a vo vzťahu ku komukoľvek). Právo nevypovedať nám veľmi pomôže v situácii, kedy hrozí, že spáchame niečo, čo nám už o pár sekúnd neskôr bude veľmi ľúto. Celkom doslovne - nič nevypovieme.

Pretože všetko, čo v tých emóciách povieme, bude použité proti nám. Minimálne sa tým vypovedaným obsahom budeme trýzniť a vyčítať si, čo sme to zas urobili. Že sme zranili, ponížili, ublížili. V horšom prípade to proti nám použijú naše deti ako odpozorovanú stratégiu (ne)zvládania vlastných silných emócií. Všetko, čo povieme, bude možno zapísané do pamäti i sŕdc našich milovaných a výmaz takéhoto registra nie je práve ľahká záležitosť...

Právo nevypovedať si preto berme za svoju výsadu. Dovolí nám mlčať vo vypätých situáciách a ušetriť iných i seba od ťaživých výčitiek. Dovolí nám situáciu len pozorovať, snáď z nej i trochu vystúpiť a reagovať premyslene, s rozvahou, ktorá nám rodičom tak svedčí.

O prínose tejto výsady niet pochýb:

• Ušetríme si kopec vlastných výčitiek, ktoré po emočnom výbuchu (aspoň u mňa) spravidla prichádzajú.

• Doprajeme si skúsenosť, že takéto situácie vieme zvládať jednoduchým mlčaním. Mlčať a dýchať. Mlčať a dýchať. Stačí pár sekúnd a najhoršie je za nami.

• Naša sebadôvera a pocit vlastnej kompetentnosti stúpne.

• Staneme sa príkladom hodným nasledovania pre svoje deti.

• Predídeme množstvu škôd napáchaných na nevinných, na sebe (a možno aj na majetku...).

Myslime na túto jednoduchú vec a pripomeňme si ju najbližšie, keď pôjde do tuhého...

Máme právo nevypovedať. Všetko, čo povieme, môže byť použité proti nám... Alebo ešte takto:

Máme právo nevypovedať. Všetko, čo teraz nepovieme, pomôže celej tejto situácii úplne najviac...