Ja tomu nerozumiem...
- Mami, prečo dospelí chodia neradi do práce?
- Myslím si, že preto, lebo ich nebaví...
- A prečo potom majú takú prácu, ktorá ich nebaví? Prečo si nenájdu takú, ktorá ich baví?
- Ja vlastne neviem... Zrejme si myslia, že by ich neuživila.
- Taká práca neexistuje? Ktorá nás aj baví a aj uživí?
- Existuje!
- Ja tomu nerozumiem...
- Hm, vlastne ani ja...
...
- Dedka baví opravovať práčky?
- Nie, veľmi nie.
- A prečo to robí teda?
- Živí sa tým, zarába si tak peniaze.
- A čo by ho bavilo?
- Dedka? Ja neviem... Myslím, že miluje byť v záhrade a starať sa o ňu, sadiť, okopávať, strihať stromčeky, hrozno. To ho baví...
- Tak prečo to nerobí?
- Hm... Máš pravdu, mal by to robiť...
...
- Mami, a ty máš vlastne aké povolanie?
- Ja som psychologička.
- A to znamená že čo robíš?
- Pomáham ľuďom pochopiť, prečo konajú tak, ako konajú a ako to môžu zmeniť, ak chcú konať inak.
- A to ťa baví?
- Baví.
- A čo ťa ešte baví?
- Ešte ma baví napríklad počúvať hudbu.
- A čo ťa na tom baví?
- Neviem, cítim sa pri tom šťastná. Cítim ju hlboko v srdci. Dojíma ma.
- Čo to znamená - dojíma ma?
- Že ma až rozplače. Počujem hudbu a tak ju veľmi cítim v srdci, až plačem. Od šťastia.
- Ja to cítim, keď som na koni. Môžem mať aj také povolanie, že budem jazdiť na koni?
- Môžeš. Môžeš čokoľvek, čo ťa urobí šťastnou...
Takéto debaty si my s Elou vedieme snáď odkedy je schopná tomu aspoň trochu rozumieť. Kladie otázky a ja si pri nich uvedomujem tú čistotu jej vnímania. Fascinuje ma. Pýta sa celkom jednoducho. A jednoduché by mohli byť aj odpovede. Až sa počas takýchto rozhovorov pristihnem, že sa čudujem spolu s ňou...
Prečo ľudia chodia do práce, ktorá ich nebaví?
Prečo robia niečo, čo ich nenapĺňa?
Aký postoj majú k práci?
Aké sú ich presvedčenia?
Vďaka nej som si začala uvedomovať tie svoje, zväčša obmedzujúce presvedčenia. A sľúbila som si, že jej vždy budem hovoriť, aby robila to, čo ju baví. Aby to cítila vo svojom srdci. Vtedy totiž bude na tom najsprávnejšom mieste na svete. Sama v sebe, so sebou, za seba. A to je, myslím, cesta k šťastnému životu...