Ja tomu nerozumiem...

05.03.2021

    - Mami, prečo dospelí chodia neradi do práce?

    - Myslím si, že preto, lebo ich nebaví...

    - A prečo potom majú takú prácu, ktorá ich nebaví? Prečo si nenájdu takú, ktorá ich baví?

    - Ja vlastne neviem... Zrejme si myslia, že by ich neuživila.

    - Taká práca neexistuje? Ktorá nás aj baví a aj uživí?

    - Existuje!

    - Ja tomu nerozumiem...

    - Hm, vlastne ani ja...

...

    - Dedka baví opravovať práčky?

    - Nie, veľmi nie.

    - A prečo to robí teda?

    - Živí sa tým, zarába si tak peniaze.

    - A čo by ho bavilo?

    - Dedka? Ja neviem... Myslím, že miluje byť v záhrade a starať sa o ňu, sadiť, okopávať, strihať stromčeky, hrozno. To ho baví...

    - Tak prečo to nerobí?

    - Hm... Máš pravdu, mal by to robiť...

...

    - Mami, a ty máš vlastne aké povolanie?

    - Ja som psychologička.

    - A to znamená že čo robíš?

    - Pomáham ľuďom pochopiť, prečo konajú tak, ako konajú a ako to môžu zmeniť, ak chcú konať inak.

    - A to ťa baví?

    - Baví.

    - A čo ťa ešte baví?

    - Ešte ma baví napríklad počúvať hudbu.

    - A čo ťa na tom baví?

    - Neviem, cítim sa pri tom šťastná. Cítim ju hlboko v srdci. Dojíma ma.

    - Čo to znamená - dojíma ma?

    - Že ma až rozplače. Počujem hudbu a tak ju veľmi cítim v srdci, až plačem. Od šťastia.

    - Ja to cítim, keď som na koni. Môžem mať aj také povolanie, že budem jazdiť na koni?

    - Môžeš. Môžeš čokoľvek, čo ťa urobí šťastnou...

Takéto debaty si my s Elou vedieme snáď odkedy je schopná tomu aspoň trochu rozumieť. Kladie otázky a ja si pri nich uvedomujem tú čistotu jej vnímania. Fascinuje ma. Pýta sa celkom jednoducho. A jednoduché by mohli byť aj odpovede. Až sa počas takýchto rozhovorov pristihnem, že sa čudujem spolu s ňou...

Prečo ľudia chodia do práce, ktorá ich nebaví?

Prečo robia niečo, čo ich nenapĺňa?

Aký postoj majú k práci?

Aké sú ich presvedčenia?

Vďaka nej som si začala uvedomovať tie svoje, zväčša obmedzujúce presvedčenia. A sľúbila som si, že jej vždy budem hovoriť, aby robila to, čo ju baví. Aby to cítila vo svojom srdci. Vtedy totiž bude na tom najsprávnejšom mieste na svete. Sama v sebe, so sebou, za seba. A to je, myslím, cesta k šťastnému životu...