Ako raz zbilancujeme svoj život...?

Existujú svedectvá, výpovede ľudí na sklonku svojho života, ktorí pri jeho bilancovaní vyjadrili ľútosť, že ho nežili viac podľa seba. Že svoj aktívny život prežili v práci, ktorá ich len málo napĺňala. (Len si to predstavte - možno 40 rokov minimálne 8 hodín denne na mieste, kde vás to v lepšom prípade nebaví, v tom horšom ubíja). Že ich skutočné sny ostali nezrealizované. Úprimne, vôbec sa tomu nečudujem.

Myslím, že na konci života čelíme pravde v celej jej sile. Možno ju nevyslovíme, no vnímame ju. A myslím, že nám dôjde, že celý svoj život sme mali v rukách my sami. Uvedomíme si celkom bez predstierania, že mnohé rozhodnutia sme odovzdali do rúk iným. Napríklad vyhováraním sa na okolnosti, na nepriazeň osudu či neprajné prostredie a ľudí. Že sme žili podľa presvedčení, ktoré sme nikdy nepreskúmali, či sú naozaj pravdami.

Možno je ťažké prevziať za svoj život zodpovednosť. Možno je naozaj náročné pripustiť si, že VY a len VY utvárate svoj život. Možno je ťažké povedať niečomu vedomé áno, pretože z toho prirodzene vyplynie nie pre ostatné možnosti. A v nás ostanú pochybnosti, aké by to bolo keby...

Ja som ale presvedčená, že pokiaľ svoj život žijeme v súlade s našimi snami, predstavami, víziami, pochybnosti nemôžme mať. Ako by sme aj mohli! Ak žijeme podľa našich snov, zrejme robíme niečo, k čomu máme hlboký emocionálny vzťah. Ak máme k niečomu hlboký emocionálny vzťah, robíme činnosti, ktoré nám robia radosť, prinášajú pocit zmysluplnosti pre nás samotných i pre naše okolie. A takéto činnosti spravidla súvisia s našim osobným potenciálom. Cez ne zveľaďujeme talenty, dary, ktoré nám boli dané. A to je, aspoň pre mňa, jeden z najkrajších spôsobov, ako prežiť čas, ktorý sme dostali.

Podelím sa o jedno svoje presvedčenie alebo skôr silný pocit, ktorý mám:

Ak sme si vedomí svojich talentov, ak vieme, ako s nimi pracovať a rozvíjať ich, ak nám prinášajú pocit naplnenia a radosti, možno práve počúvame a napĺňame hlas svojej duše, našu pravú podstatu, naše naozajstné ja, kúsok božského v nás. A naraz niet pochybností, nie je priestor na iné možnosti, nie je dôvod na váhanie. Akosi nám všetko príde úplne najsprávnejšie, najprirodzenejšie. Akosi nemôžeme inak, než žiť a konať v súlade s týmto poznaním. A to je blažený pocit.

Ako asi bilancujú život ľudia, ktorí žili týmto presvedčením?

...

...Ten, čo dostal päť talentov, šiel, obchodoval s nimi a získal ďalších päť. Podobne aj ten s dvoma získal ďalšie dva. Ale ten, čo dostal jeden, odišiel, vykopal jamu a peniaze svojho pána ukryl... Matúš 25, 16-18