Je čas zápisov do základných škôl, čas posudzovania pripravenosti detí na zvládanie nárokov prvého ročníka. Školskú zrelosť posudzujú centrá pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie, často na podnet materskej školy. Ak aj vaše dieťa bolo zo strany škôlky odporúčané na posúdenie jeho pripravenosti na školu, tento článok vám bude možno...

- Stále iba mravčíš! - Lezieš mi na nervy! - Si neporiadna! - Nezaslúžiš si žiadne hračky! - Nemám ťa rád, keď sa takto správaš! - Si nemožná! - Z teba nič nebude! - Ako môžeš byť tak nešikovný! - To nezvládneš! - Ty si drevo! - S tebou sa nedá vydržať! - Ty bordelár! - Si zlá! ...

Mala som 7 rokov a chodila do ZUŠ-ky, do ktorej bolo treba ísť necelé dva kilometre autobusom. Bolo to celkom bežné, do ZUŠ-ky sme chodili viacerí, aj mladší aj starší. Na tie prímestské autobusy vždy chodilo mnoho detí, navzájom sme sa poznali. Navyše, svet bol vtedy bezpečný, teda aspoň sa takým javil.

Áno, sú aj také dni, kedy sa veľa mračím. Cítim, že sa dotýkam vlastného dna, zmieta so mnou nespokojnosť, narastá hnev, frustrácia. Vtedy mám veľký problém byť pre ostatných ich zdrojom istoty, bezpečia, lásky a prijímania. Som akoby duchom neprítomná, nastavená prežiť bez výrazných emócií len najbližšiu hodinu a potom zas ďalšiu. Popritom...

Och, ako som ja neznášala soboty. Znamenali pre mňa vždy nejakú, pre mňa protivnú robotu. Buď pomáhať doma pri upratovaní, práce v záhrade alebo smer Malá Lehota a tam zas práce v záhrade, na roli alebo čokoľvek iné, čo bolo treba - od hrabania sena cez ohŕňanie zemiakov a nenávidené oberanie ríbezlí a potom všetky tie lepkavé činnosti s tým...

V rozprávke Charlie a továreň na čokoládu je scénka, kde Willy Wonka ako chlapec s obludným strojčekom na zuby prichádza domov s halloweenskou nádielkou čokolád. Veľmi túži si z nich zopár dať, no jeho otec - starostlivý zubár - mu tie sladkosti zoberie a hodí ich do ohňa. Zdôrazní, že zo sladkostí sa kazia zuby a čokoláda je alergén....

Ono je to miestami fakt ťažké...Aj pre ňu, aj pre mňa.

"V zrkadle z Erisedu uzriete prianie svojho srdca, nie rozumu..."

Túto vetu poznáme predovšetkým z filmov. Pokračuje aj ďalej, nejako takto: "Všetko, čo poviete, môže byť použité proti vám..." alebo "bude zaznamenané a môže byť použité ako dôkaz..."

Je taká čarovná veta, ktorá má v sebe magickú moc nás rozčarovať. Keď ju pred nami vysloví mama, nedajbože svokra, teta či susedka, ktorá sa jednoducho neovládne, keď sleduje záchvaty zlosti našich ratolestí, je to akoby nám niekto zaťal do živého... a mňa zaujíma - prečo? O čo ide v týchto čarovných súbojoch?