Túto vetu poznáme predovšetkým z filmov. Pokračuje aj ďalej, nejako takto: "Všetko, čo poviete, môže byť použité proti vám..." alebo "bude zaznamenané a môže byť použité ako dôkaz..."

Je taká čarovná veta, ktorá má v sebe magickú moc nás rozčarovať. Keď ju pred nami vysloví mama, nedajbože svokra, teta či susedka, ktorá sa jednoducho neovládne, keď sleduje záchvaty zlosti našich ratolestí, je to akoby nám niekto zaťal do živého... a mňa zaujíma - prečo? O čo ide v týchto čarovných súbojoch?

"Maminka, ty si nádherná kráľovná!" Hovorí mi Lujza a na hlavu mi dáva korunu. S úprimnou radosťou a úžasom v hlase sa jej pýtam: "Ja som nádherná kráľovná?" Lujza odstúpi, očami ma zoskenuje a uznanlivo odpovie: "Hej."

Kráčame domov - Ela a ja, v rukách vysvedčenie, ktoré by sme po starom nazvali "čisté". Pýtam sa na dojmy z dňa a prvá vec, ktorú mi povie je, že už nie je výnimočná žiačka. Že vyhlasovali výnimočných žiakov na nádvorí školy, no jej meno nezaznelo. Minulý rok vraj výnimočná bola - veď bola na koncoročnej akadémii, jasný dôkaz!...

Odstávajú mi uši. Tento poznatok o sebe je súčasťou mojej identity snáď odkedy som schopná uchovávať si spomienky. Mamina mi to vždy naozaj v dobrom pripomenula, keď som si chcela vyčesať vysoký cop. Nechcela, aby sa mi posmievali, nechcela, aby bolo vidno niečo, čo nie je pekné.