Je pre mnohých rodičov nevítaná veta. Neviem, ako vo vás, no vo mne zvykla vyvolávať pocity hnevu a v hlave mi neraz šiel monológ ´Jaj, tak ty sa nudíš! Škoda, že ja nie! Mám toho toľko a ty mi ideš ešte predávať svoje trable s nudou!´ A tak som veľakrát nervózne odsekla:

Z času na čas k nám zavíta môj bratranec a strávi v našej rodine niekoľko dní. Vidí, ako fungujeme, ale aj to, ako nám to občas fakt nefunguje. Jeden deň, čo tu bol, bol pre mňa skutočne náročný. Od rána som sa cítila ako sopka pred výbuchom, do ktorej ešte celé okolie hádže svoje zápalné fľaše.

Kde bolo tam bolo, boli raz jedny Lenine boky. Pútali pozornosť vždy, keď šla Lena okolo zrkadla. Vynútili si, aby sa nimi zaoberala zakaždým, keď si skúšala nové rifle či šaty. Obzerala si ich zo všetkých uhlov, sledovala sa, kedy pôsobia štíhlejšie. Nikdy! Vytŕčali úplne vždy. Občas sa navliekla do niečoho v skúšobnej kabínke, aby následne...

Teším sa na ňu a ona na mňa. Stískame sa, mojkáme, ideme domov. Ďalší deň, kedy sme to zvládli. Ráno zvykla vstávať s plačom, že nechce ísť do škôlky. Teraz už len pomrnčí. Postupne to prijíma. Ja tiež.

V ten večer prvýkrát vošla do obchodu so suvenírmi. Rozhliadala sa naokolo a užasnuto z nej vyšlo: "No to je nádhera!" Vyhliadla si tú najtrblietavejšiu kabelku, ktorou by nepohrdla žiadna straka. Celá šťastná si ju pyšne niesla k pokladni a o chvíľu si s ňou už vykračovala z obchodu. Kabelečka bola ale prázdna, nuž zastala a pohľadom skenovala, čo...

Ako dieťa som neznášala letnú sezónu spojenú s oberaním všelijakých drobných bobúľ. Kríky ríbezlia, egrešov, malín, všetko pichľavé, prerastené žihľavou vyššou než ja, plno kadejakej otravnej hmyzej hávede a tridsaťstupňové úpeky na slnku. K tomu ešte boľavý poznatok, že spolužiaci sa šli kúpať... Len my ideme oberať.

Má ho každý. Je našou súčasťou. Vzniklo, keď vzniklo naše "ja". To je asi v druhom - treťom roku života, kedy sme o sebe začali hovoriť v prvej osobe. Dovolilo nám oddeliť sa od ostatných, uvedomiť si seba, spoznať, že som JA a sú ostatní. Zvyšok sveta, ktorého sme súčasťou, no oddelenou.

Blíži sa ten deň, kedy pôjde Lujza do škôlky. A ja, v miernej panike premýšľam, ako ju za tých pár mesiacov na túto zmenu čo najlepšie pripraviť... Predsa, dve vlny korony, nulová socializácia...