Teším sa na ňu a ona na mňa. Stískame sa, mojkáme, ideme domov. Ďalší deň, kedy sme to zvládli. Ráno zvykla vstávať s plačom, že nechce ísť do škôlky. Teraz už len pomrnčí. Postupne to prijíma. Ja tiež.

V ten večer prvýkrát vošla do obchodu so suvenírmi. Rozhliadala sa naokolo a užasnuto z nej vyšlo: "No to je nádhera!" Vyhliadla si tú najtrblietavejšiu kabelku, ktorou by nepohrdla žiadna straka. Celá šťastná si ju pyšne niesla k pokladni a o chvíľu si s ňou už vykračovala z obchodu. Kabelečka bola ale prázdna, nuž zastala a pohľadom skenovala, čo...

Ako dieťa som neznášala letnú sezónu spojenú s oberaním všelijakých drobných bobúľ. Kríky ríbezlia, egrešov, malín, všetko pichľavé, prerastené žihľavou vyššou než ja, plno kadejakej otravnej hmyzej hávede a tridsaťstupňové úpeky na slnku. K tomu ešte boľavý poznatok, že spolužiaci sa šli kúpať... Len my ideme oberať.

Má ho každý. Je našou súčasťou. Vzniklo, keď vzniklo naše "ja". To je asi v druhom - treťom roku života, kedy sme o sebe začali hovoriť v prvej osobe. Dovolilo nám oddeliť sa od ostatných, uvedomiť si seba, spoznať, že som JA a sú ostatní. Zvyšok sveta, ktorého sme súčasťou, no oddelenou.

Blíži sa ten deň, kedy pôjde Lujza do škôlky. A ja, v miernej panike premýšľam, ako ju za tých pár mesiacov na túto zmenu čo najlepšie pripraviť... Predsa, dve vlny korony, nulová socializácia...

A čo? Tu som!

05.05.2021

Otec so mnou nikdy nebol spokojný. Čokoľvek som urobil, nikdy to nebolo dosť.

Je čas zápisov do základných škôl, čas posudzovania pripravenosti detí na zvládanie nárokov prvého ročníka. Školskú zrelosť posudzujú centrá pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie, často na podnet materskej školy. Ak aj vaše dieťa bolo zo strany škôlky odporúčané na posúdenie jeho pripravenosti na školu, tento článok vám bude možno...

- Stále iba mravčíš! - Lezieš mi na nervy! - Si neporiadna! - Nezaslúžiš si žiadne hračky! - Nemám ťa rád, keď sa takto správaš! - Si nemožná! - Z teba nič nebude! - Ako môžeš byť tak nešikovný! - To nezvládneš! - Ty si drevo! - S tebou sa nedá vydržať! - Ty bordelár! - Si zlá! ...

Mala som 7 rokov a chodila do ZUŠ-ky, do ktorej bolo treba ísť necelé dva kilometre autobusom. Bolo to celkom bežné, do ZUŠ-ky sme chodili viacerí, aj mladší aj starší. Na tie prímestské autobusy vždy chodilo mnoho detí, navzájom sme sa poznali. Navyše, svet bol vtedy bezpečný, teda aspoň sa takým javil.